Mýtus
Multitasking znižuje IQ
Článok na webe amerického magazínu Forbes z roku 2014 tvrdí, že multitasking (definovaný ako rýchle presúvanie pozornosti z jednej činnosti na druhú) znižuje IQ. Tvrdenie pokračuje: „Štúdia z University of London zistila, že účastníci, ktorí sa venovali multitaskingu počas práce na kognitívnych úlohách, zažili podobné zníženie IQ, aké by očakávali po fajčení marihuany alebo po prebdenej noci.“
Štúdia, na ktorej stojí tvrdenie v článku, má závažné limity (Wilson, 2010). Nebola publikovaná vo vedeckom časopise, zahŕňa len osem účastníkov a na dátach neboli prevedené štatistické testy dokazujúce významnosť zistení. Okrem toho, táto štúdia neskúmala znižovanie IQ v dôsledku multitaskingu samotného, ale v dôsledku rušivého pracovného prostredia. Autor danej štúdie sa dištancuje od článkov, ktoré jeho výskum dezinterpretujú, čo ale šíreniu skreslených informácií nezabraňuje.
Aktuálne nie sú známe žiadne štúdie skúmajúce priamy vplyv multitaskingu na zmenu IQ, avšak existujú výskumy zamerané na ľudí, ktorí sa vo vysokej miere venujú tzv. media multitaskingu (definovaný ako súčasné využívanie viacerých digitálnych médií; Loh & Kanai, 2014). Ukázalo sa, že majú väčšie sklony podľahnúť rušivým podnetom, čo môže viesť k horšej schopnosti rýchlo striedať činnosti (Ophir a kol., 2009). Iná štúdia (Minear a kol., 2013) tento súvis naopak nepodporila, avšak poukázala na možný vzťah medzi intenzívnym media multitaskingom a nižšou fluidnou inteligenciou, teda flexibilným zmýšľaním. Táto štúdia ale nedokazuje, že by multitasking priamo spôsoboval nižšiu inteligenciu, keďže nie je známy smer tohto vzťahu. Je tiež možné, že existujú aj drobné pozitívne dôsledky multitaskingu, ako napríklad lepšia integrácia podnetov z viacerých zmyslov (Lui & Wong, 2012). Zásadné je, že štúdie skúmajúce vzťah multitaskingu s IQ nedokazujú jeho kauzalitu, dlhodobé trvanie a žiadna nemeria inteligenciu účastníkov pomocou štandardizovaného IQ testu, ktorý by udával IQ v číselných hodnotách (teda IQ 100, IQ 120 atď.), tak, ako to prezentuje článok na Forbes. Schopnosť multitaskingu môže byť dokonca čiastočne predurčená kapacitou pracovnej pamäte či fluidnou inteligenciou (napr. Colom a kol., 2010; König a kol., 2005).
Uvedené zistenia naznačujú, že vzťah medzi multitaskingom a inteligenciou je závislý na kontexte. Pre určité povolania je multitasking dokonca nevyhnutá zručnosť, napr. pre zdravotníkov na urgentnom príjme (Janssen a kol., 2015). Multitasking môže negatívne ovplyvňovať napr. zapamätanie informácií, ak prebieha v čase učenia (Carrier a kol., 2015), avšak žiadna zo štúdií nepreukázala dlhodobý kauzálny vzťah medzi multitaskingom a IQ. Tvrdenie, že multitasking znižuje IQ, je preto vedecky nepodložené a zavádzajúce.
Použitá literatura
Bradberry, T. (2014, October 8). Multitasking Damages Your Brain And Career, New Studies Suggest. https://www.forbes.com/sites/travisbradberry/2014/10/08/multitasking-damages-your-brain-and-career-new-studies-suggest/
Carrier, L. M., Rosen, L. D., Cheever, N. A., & Lim, A. F. (2015). Causes, effects, and practicalities of everyday multitasking. Developmental Review, 35, 64–78. https://doi.org/10.1016/j.dr.2014.12.005
Colom, R., Martínez-Molina, A., Shih, P. C., & Santacreu, J. (2010). Intelligence, working memory, and multitasking performance. Intelligence, 38(6), 543–551. https://doi.org/10.1016/j.inte
Janssen, C. P., Gould, S. J. J., Li, S. Y. W., Brumby, D. P., & Cox, A. L. (2015). Integrating knowledge of multitasking and interruptions across different perspectives and research methods. International Journal of Human Computer Studies, 79, 1–5. https://doi.org/10.1016/j.ijhcs.2015.03.002
König, C. J., Bühner, M., & Mürling, G. (2005). Working memory, fluid intelligence, and attention are predictors of multitasking performance, but polychronicity and extraversion are not. Human Performance, 18(3), 243–266. https://doi.org/10.1207/s15327043hup1803_3
Loh, K. K., & Kanai, R. (2014). Higher media multi-tasking activity is associated with smaller gray-matter density in the anterior cingulate cortex. PLoS ONE, 9(9), e106698. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0106698
Lui, K. F. H., & Wong, A. C. N. (2012). Does media multitasking always hurt? A positive correlation between multitasking and multisensory integration. Psychonomic Bulletin and Review, 19(4), 647–653. https://doi.org/10.3758/s13423-012-0245-7
Minear, M., Brasher, F., McCurdy, M., Lewis, J., & Younggren, A. (2013). Working memory, fluid intelligence, and impulsiveness in heavy media multitaskers. Psychonomic Bulletin and Review, 20(6), 1274–1281. https://doi.org/10.3758/s13423-013-0456-6
Ophir, E., Nass, C., & Wagner, A. D. (2009). Cognitive control in media multitaskers. Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America, 106(37), 15583–15587. https://doi.org/10.1073/pnas.0903620106
Wilson, G. (2010). Infomania experiment for HP. http://www.drglennwilson.com/links.html
Autoři:
Martina Šintálová, Jakub Caha, Terézia Pompurová